Programy inovatívnej hudby, sonicART-u a elektroakustickej hudby v Rádiu DEVÍN. Každý piatok od 23:00 – 24:00 hod.
: Ex Tempore – 2005-05-18
| Radio DEVIN – Culture, art and classical music. 3rd channel of the Slovak National Radio |
: Ex Tempore – 2005-05-25
| Radio DEVIN – Culture, art and classical music. 3rd channel of the Slovak National Radio |
: Ex Tempore – 2005-05-18 [ENGLISH]
| Radio DEVIN – Culture, art and classical music. 3rd channel of the Slovak National Radio |
: Ex Tempore – 2005-05-25 [ENGLISH]
| Radio DEVIN – Culture, art and classical music. 3rd channel of the Slovak National Radio |
(scenár k reláciám venovaným 40. výročiu vzniku Experimentálneho štúdia Slovenského rozhlasu v Bratislave)
autor: Mgr.art. Martina Koreňová
majster zvuku: Ing. Peter Janík
vyrobené v máji 2005 v Experimentálnom štúdiu SRo
Relácia, ktorá vznikla pri príležitosti 40. výročia Experimentálneho štúdia SRo je koncipovaná ako dokument o tejto inštitúcii.
Jej umelecko-publicistický charakter je daný niekoľkými vrstvami. Spojivom medzi nimi je čas, resp. pohyb v ňom, presúvanie sa z nadčasovosti do minulosti a do prítomnosti. Zámerom je vytvoriť panoramatický pohľad na Experimentálne štúdio, na jeho históriu a význam z perspektívy nadčasovosti, vytvoriť u poslucháča pocit nadhľadu. Hlavnou myšlienkou, spoločnou pre všetky tri vrstvy, je experiment, ktorý je podstatou existencie štúdia.
Prvú úroveň tvorí neutrálny úvod a záver oboch dielov relácie, ktorý nemá informatívny charakter. Naopak, jeho úlohou je uviesť poslucháča do atmosféry a pocitu celého pásma.
Po nej nasleduje vrstva modulov, vytvorená z repo záberov zo starších relácií, výpovedí osobností tvoriacich v priestoroch Experimentálneho štúdia SRo počas celej jeho existencie. Táto vrstva má dokumentárny charakter.
Tretia úroveň prenáša poslucháča do štúdia, k rozhovorom s tvorcami elektroakustickej hudby a rozhlasových dramatických diel. Predstavuje realitu spôsobom “tu a teraz”. Poslucháč až tu zisťuje, kde sa nachádza (v čase).
Hlavnou snahou bolo vytvoriť v relácii určitý pocit o Experimentálnom štúdiu, nie podať presné historiografické fakty, aké už boli spracované v niekoľkých predchádzajúcich reláciách venovaných tematike Experimentálneho štúdia.
Použitá hudba:
l. diel
Miro Bázlik: Simple Electronic Symphony
Miro Bázlik: Epoché II
Martin Burlas: Deti
Martin Burlas: Plač stromov
Juraj Ďuriš: Portrét
Juraj Ďuriš: Sny
Peter Kolman: Poliritmica
Jozef Malovec: Orthogenesis
Jozef Malovec: Ave maris stella
Jozef Malovec: Tmel
Ivan Parík: Sonáta – kánon
II. diel Ján Bachstuber: EH 15
Roman Berger: Epitaf pre Mikuláša Kopernika Hanuš Domanský: Chvála života
Peter Kolman: E 15
Víťazoslav Kubička: …a plakal by aj kameň
Tadeáš Salva: Plač
Použité fragmenty dramatických rozhlasových kompozícií:
Dana Garguláková:Tristan a lsolda Vítězslav Nezval: Edison
Ondrej Sliacky, Eugen Gindl: Na koľajniciach Ray Bradburry: Vietor
Dušan Dušek: Muchy v zime
Michail Jurievič Lermontov: Démon
Ex Tempore plus
l. diel (premiéra 18.5.2005)
hudba Juraj Ďuriš: Sny
hlas 2 Relácia venovaná 40. výročiu založenia Experimentálneho štúdia Slovenského rozhlasu
Táto relácia je výpoveďou niekoľkých generácií slovenských skladateľov pôsobiacich v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu za uplynulých 40 rokov.
hlas 1 “Ak by sme sa na dvadsiate storočie pozerali akoby z lietadla, uvideli by sme jedinú vec, ktorá toto storočie poznamenala – elektroakustickú hudbu. Myslím si, že elektroakustická hudba bola najdôležitejším vynálezom a poznamenala všetkých skladateľov, aj tých, ktorí sa jej nevenujú. Ja sám inštrumentujem a uvažujem inak, odkedy sa objavila elektroakustická hudba.”
Olivier Messiaen
hudba Miro Bázlik: Simple Electronic Symphony- časť Madrigal
TEXT
redaktorka Olivier Messiaen, jedna z najvýznamnejších a najvplyvnejších osobností hudby 20. storočia, priviedol k elektroakustickej hudbe mnohých úspešných skladateľov svetového mena. A hoci sa elektroakustickej hudbe nevenoval, ako to sám povedal pri svojej návšteve Slovenska v roku 1987, svojím vplyvom tak stál pri jej zrode. Veď diela jeho žiakov – Karlheinza Stockhausena, Pierra Bouleza, Pierra Henryho a mnohých ďalších sú dnes hlavnými piliermi elektroakustickej hudby.
hudba Jozef Malovec: Orthogenesis
redaktorka Experiment, skúšanie a neustále hľadanie nového priviedli človeka k vedeckému poznaniu, technickým výdobytkom a nakoniec opäť k ďalším experimentom. Priviesť človeka k duchovnému poznaniu, k odpovediam na otázky, na ktoré je aj veda krátka, však dokáže iba umenie.
hudba Miro Bázlik: Simple Electronic Symphony – časť Ciaccona
redaktorka Experiment stál aj pri zrode Experimentálneho štúdia Slovenského rozhlasu pred 40 rokmi. Áno, presne 40 rokov tu desiatky slovenských i zahraničných skladateľov hľadajú vlastnú cestu umeleckého vyjadrenia na poli elektroakustickej hudby. A presne ten istý čas sa tu so skladateľmi a majstrami zvuku stretávajú aj režiséri dramatickej rozhlasovej tvorby. Ak by sme mali charakterizovať Experimentálne štúdio, povedali by sme, že je tvorivým priestorom, v ktorom zohrávajú dôležitú úlohu neustále sa meniace prostriedky a spôsoby hľadania.
MODUL
Orthogenesis – repo nahrávky zo starších relácií
hudba Jozef Malovec: Orthogenesis
hlas 2 “Peter Kolman o Experimentálnom štúdiu”
“Peter Janík o prvej autonómnej elektroakustickej skladbe”
“O prvom úspechu hovorí autor skladby Jozef Malovec”
Peter Janík o viackanálovom spracovaní zvuku
ROZHOVOR
Ladislav Kupkovič o experimente, o začiatkoch práce v EXS, spomína Smolenické semináre, spoluprácu s Ing. Petrom Janíkom a Jánom Backstuberom v EXS (60.-te roky 20. stor.)
redaktorka Nachádzame sa v Experimentálnom štúdiu, spolu s naším hosťom hudobným skladateľom Ladislavom Kupkovičom, ktorý tiež stál pri zrode Experimentálneho štúdia Slovenského rozhlasu. Využívam výnimočnú príležitosť jeho návštevy na Slovensku a pýtam sa ho na niekoľko otázok. Pán Kupkovič, Vaše meno sa v 60. a 70. rokoch spájalo s experimentálnou hudbou a s Experimentálnym štúdiom. Aký je Váš vzťah k experimentu, k štúdiu a k elektroakustickej hudbe? Aká budúcnosť podľa Vás čaká Experimentálne štúdio?
Experiment… Ja nie som jazykovedec, ale myslím, že je vyskúšanie nejakých nových prostriedkov. Človek stále niečo nové skúša. Pre nás kultúrnych pracovníkov, ak sa môžeme my komponisti tak volať, je dôležitá istá rovnováha medzi tým, čo nám tradícia dala, dedičstvom celej našej kultúry a získavaním a vyskúšavaním niečoho nového. Nové – to je experiment. Najprv bolo štúdio v Kolíne nad Rýnom v Nemecku, ďalšie v Benátkach, vo Varšave. Pomerne skoro sme mali to jadro experimentu aj v Bratislave. 70.-80. roky doniesli určité sklamanie z možnosti elektronickej hudby, ale predsa zostala časťou kultúry, a to aj pravdepodobne tak zostane. Má svoje miesto v kultúre a aj si ho podrží.
Ladislav Kupkovič odpovedá na otázku o budúcnosti elektroakustickej hudby
To neviem celkom dobre zodpovedať, pretože dnes pracujem skôr v živej hudbe, menej v štúdiu. Samozrejme, tu sú dve linky. Jedna je zlepšovanie strojového parku, to ide samo od seba. Stroje sú stále dokonalejšie, stále lepšie. Už dnes sa to vyrába takým spôsobom, ako sa to nám voľakedy ani nesnívalo. Druhé – samozrejme, že stroj nie je všetko. Živý človek za ním musí stáť, musí mať umelecký program a až keď to existuje, potom je možné niečo hodnotného vytvoriť. Elektronická hudba má aj mnohé iné funkcie, keď len napríklad myslím na použitie pri činohrách, filmová hudba – je úplne nepredstaviteľné, aby to išlo bez nej. Ale aj čistá hudba, isteže to bude mať veľký význam. V mojej osobnej terajšej práci to nemá snáď nejaký veľký význam, ale človek nevie, možno za pár rokov sa znovu vrátim na tieto chodníčky, ktoré som opustil a znovu to bude pre mňa aktuálne.
MODUL
Smolenice – repo nahrávky zo starších relácií
hlas 2 “Hovorí skladateľ Ivan Parík”
hudba Ivan Parík: Hudba k vernisáži I
hlas 2 “Rozhlasové vysielanie z roku 1969”
“Skladateľ Jozef Malovec o kompozícii Tmel”
hudba Jozef Malovec: Tmel
hlas 2 “Jozef Malovec uvádza skladbu významného svetového skladateľa”
ROZHOVOR
hudba Juraj Ďuriš: Portrét
redaktorka Vedľa mňa teraz sedí súčasný vedúci Experimentálneho štúdia – Juraj Ďuriš, ktorý sa zapísal do histórie štúdia nielen ako majster zvuku a jeho vedúci, ale aj ako jeden z tvorcov elektroakustickej hudby, ktorá vznikla v jeho priestoroch. Pán Ďuriš, čo si myslíte o experimente v hudbe?
(Juraj Ďuriš charakterizuje experiment v hudbe. Predstavuje svoj pohľad na význam a budúcnosť Experimentálneho štúdia SRo.)
Juraj Ďuriš Pojem experiment sa u mňa spája so slovom hľadať. To hľadanie je hlavné pre vedu a skutočné umenie. Len tí, čo hľadajú, vedia sa posunúť niekam vpred. Ale je dôležité, aby každý experiment mal svoj jasný cieľ. Aj napriek tomu, že nám nie všetko vychádza vždy podľa našich predstáv. A to olympijské: “Vyššie, rýchlejšie, silnejšie,” u nás v umení neplatí. My sme sa museli naučiť, že nastal čas aj preto, aby sme lepšie vedeli pochopiť, odkiaľ prichádzame a kde sú naše korene. Častokrát som v kontakte so zahraničnými umelcami. Väčšinou hovoria: “Netušili sme, aké hodnoty sa u vás skrývajú, aké muzikantstvo u vás existuje a aká hlboká tradícia. Klobúk dolu.” Nerozbíjajme túto tradíciu. Osobne sa cítim byť jej súčasťou a robím všetko pre to, aby sme v týchto nových podmienkach lepšie videli na cestu. Ten čas veľkých diaľnic už skončil. Začali lesné cesty, kde sa musíme lepšie orientovať. Predsa chceme udržať svetovú špičku. A reality show ako náhradu umenia určite prenechajme iným.
MODUL
Elektroakustická hudba – repo nahrávky zo starších relácií
(V tomto bloku sa skladatelia vyjadrujú k problematike elektroakustickej hudby a svojom vzťahu k nej)
hlas 2 “Ivan Parík o elektroakustickej hudbe”
(Ivan Parík o význame elektroakustickej hudby pre skladateľa)
hudba Ivan Parík: Sonáta-kánon
hlas 2 “Jozef Malovec charakterizuje elektroakustickú hudbu”
(Jozef Malovec hovorí o tvorivých princípoch a zákonitostiach, ktoré fungujú v hudbe. Vysvetľuje špecifiká elektroakustickej hudby)
hudba Jozef Malovec: Ave Maris Stella
hlas 2 “Hovorí skladateľ Martin Burlas”
(Martin Burlas o elektroakustickej hudbe)
hudba Martin Burlas: Deti, Plač stromov
hlas 2 “Hovorí skladateľ Ivan Parík”
(Ivan Parík špecifikuje prácu v elektroakustickom štúdiu)
hudba Ivan Parík: Hudba k vernisáži II
hlas 2 “Skladateľ Miro Bázlik”
(Miro Bázlik hovorí o výhodách práce v Experimentálnom štúdiu a o svojom spôsobe komponovania)
TEXT
redaktorka Aj po viac ako polstoročí existencie elektroakustickej hudby sa na ňu mnohí stále pozeráme akosi nedôverčivo. Možno je to predstavou, že stroj nie je živý a necíti. Ale ani hudobný nástroj neožije, ak ho nechytí do rúk človek. Elektronika je len prostriedkom, za všetkým krásnym, čo sa vytvorí, stojí cítiaca a mysliaca bytosť. Lepšie to snáď na záver vyjadria slová, ktoré povedal Pierre Schaeffer pri návšteve Československa v 60. rokoch minulého storočia.
hlas 1 “Nemožno odmietať hudbu len preto, že existuje natočená na magnetofónovom páse. Nemožno odmietať experimentovanie s ňou pomocou montáže. Bolo by to rovnaké, ako keby sme odmietali výpravu na Mesiac a hovorili, že je to príliš ďaleko a že je tam príliš chladno. Preto sa domnievam, že naša návšteva bola aspoň trochu užitočná, pretože podporila tých, ktorí hľadajú nové tendencie v hudbe.”
Pierre Schaeffer Pri návšteve ČSSR v roku 1967?, relácia Čs. rozhlasu Praha
hudba Juraj Ďuriš: Sny
hlas 2 Táto relácia je výpoveďou niekoľkých generácií slovenských skladateľov pôsobiacich v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu za uplynulých 40 rokov.
V relácii zazneli hlasy z archívnych záznamov od roku 1965 až po súčasnosť
a elektroakustická hudba skomponovaná v tomto období v Experi-mentálnom štúdiu:
Miro Bázlik: Simple Electronic Symphony Miro Bázlik: Epoché II
Martin Burlas: Deti
Martin Burlas: Plač stromov
Juraj Ďuriš: Portrét
Juraj Ďuriš: Sny
Peter Kolman: Poliritmica
Jozef Malovec: Orthogenesis
Jozef Malovec: Ave maris stella
Jozef Malovec: Tmel
Ivan Parík: Sonáta – kánon
Ivan Parík: Hudba k vernisáži II
Reláciu pripravila Martina Koreňová. Majster zvuku Peter Janík.
II. diel (premiéra 25.5.2005)
hudba Roman Berger: Epitaf pre Mikuláša Kopernika (podhrávanie textu)
hlas 2 Relácia venovaná 40. výročiu založenia Experimentálneho štúdia Slovenského rozhlasu
Táto relácia je výpoveďou niekoľkých generácií slovenských skladateľov pôsobiacich v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu za uplynulých 40 rokov.
TEXT
redaktorka Milí poslucháči, stretávame sa pri druhej časti dokumentu o Experimentálnom štúdiu. V tejto relácii opäť načrieme do pamäte rádia a sprítomníme si svedectvá tvorcov, ktorí poznačili tvár štúdia a svojím pôsobením mu vtlačili pečať významnej kultúrnej inštitúcie.
vyznie hudba
redaktorka Počas celej svojej 40-ročnej existencie Experimentálne štúdio významne prispievalo k reprezentácii slovenskej kultúry. O jeho umeleckej úrovni svedčí množstvo ocenení, získaných na medzinárodných súťažiach elektroakustickej tvorby, kde obstálo v svetovej konkurencii.
Experimentálne štúdio svojím vplyvom zasiahlo i samotnú technológiu tvorby rozhlasových nahrávok. Využíva nové výrazotvorné prostriedky, napríklad v oblasti stereofónie a kvadrofónie.
MODUL
O Experimentálnom štúdiu
hudba Peter Kolman: E 15
hlas 2 “Peter Janík”
(Peter Janík hovorí o Kolmanovi a ďalších, aj zahraničných skladateľoch )
“Hovorí skladateľ Ivan Parík”
(Ivan Parík spomína na svoje skúsenosti v Experimentálnom štúdiu.)
ROZHOVOR
zvuk Dana Garguláková: Tristan a lsolda
redaktorka Dramatická tvorba je jednou z oblastí, na ktoré má Experimentálne štúdio už od svojich začiatkov rozhodujúci vplyv. Do štúdia dnes prijali pozvanie režiséri dramatickej rozhlasovej tvorby Vladimír Rusko a Viktor Lukáč, ktorých diela významne reprezentujú tento umelecký žáner.
Pán Rusko, ako vnímate spoluprácu s Experimentálnym štúdiom?
Vladimír Rusko (Vladimír Rusko približuje svoj vzťah k experimentu a k Experimentálnemu štúdiu. Hodnotí jeho prácu a pripomína význam pre rozhlasovú dramatickú tvorbu.)
Nazdávam sa, že experimentálne, potom z obavy mocných iba elektroakustické štúdio, má nezastupitel’né miesto vo vývine slovenskej hudby i dramatického i interpretačného umenia. Pretože od Malovcovej skladby Orthogenezis či prvej verzie Chudíkovej nahrávky Nezvalovho Edisona je to stále rozvíjajúca sa vývinová línia. Vychoval sa rad skutočne schopných umeleckých majstrov, ľudí schopných vytvárať umelecký rozhlasový akustický obraz. Umocňujú literárnu komponentu i základné motívy hudobného diela. Dôkazom sú ceny Literárneho fondu, ocenenia v rozhlasových medzinárodných, európskych i domácich súťažiach. A to je jednoznačný dôkaz, pretože pri úplnosti ľudskej melódie, úprimnosti ľudskej výpovede, znie i patetická, a to je možno to výborné, čo EXS prináša – že je to rôznosť poetík, kontinuita vývoja, a potom umelecké výsledky sú skutočne tým najadekvátnejším dôkazom.
zvuk Vítězslav Nezval: Edison
hlas 2 „Rok 1965 – prvá ocenená kompozícia Experimentálneho štúdia – báseň Vítězslava Nezvala Edison. Réžia: Vladimír Rusko, hudba: Jozef Malovec“
Ak si uvedomím vek EXS, je to už takmer 40 rokov vzájomnej spolupráce. Je to pre mňa pocit domova. Vraví sa, že domov je tam, kde ťa majú radi. Myslím si, že v tomto EXS sa všetci navzájom majú radi a majú radi rozhlas a umeleckú tvorbu. Tu akoby sa zastavil čas, tu sa zastaví numerický čas, ak nastáva čas tvorby. A je to kolektívne nadchnutie pre vec. Fantastické na nich je jedno – že im nejde o preferovanie technickej úrovne nahrávky, technického obrazu, ale im ide o to, aby celá technika, ktorá je dnes k dispozícii, umocnila základnú myšlienku realizovaného diela. Romain Rolland povedal, že šťastný je ten, kto upevnil svoj ciel’ vysoko, dosiahol ho a nezostúpil. Tu sa skutočne nezostupuje z dosiahnutého ciel’a, ale kráča sa ďalej a hl’adajú sa nové cesty, nové výrazové prostriedky.
zvuk Ondrej Sliacky, Eugen Gindl: Na koľajniciach
Podstatné je to, že výsledky Experimentálneho štúdia výrazne posúvajú dopredu súčasný stav slovenského rozhlasového umenia. Dôležitá je jedna skutočnosť – je to jediné odborné pracovisko, ktoré sa zaoberá teóriami vývinu, kde sa pestuje cieľavedomá umelecká činnosť, a nie je to komerčné zameranie, zacielené iba na vonkajší efekt.
zvuk Ray Bradburry: Vietor
redaktorka Pán Lukáč, porozprávajte nám aj Vy o Vašich skúsenostiach v Experimentálnom štúdiu.
Viktor Lukáč (Viktor Lukáč charakterizuje experiment a jeho súvislosť s umeleckou tvorbou. )
zvuk Dušan Dušek: Muchy v zime
Experiment – je skoro zbytočné hovoriť v súvislosti s dobrými dielami, pretože si myslím, že každé dobré dielo je istým spôsobom experiment. Ak je umelecké dielo výsledok individuálnej tvorby nevedomia umelca talentovaného, tak je samozrejme experimentom. Teda experiment a dobré umelecké dielo je to isté.
EXS na vtedajšom Leninovom, terajšom Jakubovom námestí bol azyl pre takých I’udí, ktorí chceli tvoriť, ktorí mali radi tvorbu, ktorí sa neponáhl’ali a ktorí aj vedeli. Preto sa tam aj dobre robilo, preto sme sa tam aj dobre cítili. Výsledky, ktoré dosiahlo EXS čo sa týka hudby, boli na svetovej úrovni, a čo sa týka dramatickej tvorby, tiež by sa dalo povedať, že neboli celkom na zahodenie. V tomto štúdiu som prežil 15 rokov života. Veľmi som si vážil odbornosť, zaujatosť, usilovnosť, ochotu. Ak sa dá hovoriť o tom, kedy som sa v rozhlase dobre cítil, tak tých 15 rokov v EXS tam celkom určite patrí.
Ja som do experimentálneho štúdia naskočil ako do vlaku, ktorý už brzdí. Najviac bol rozbehnutý pár rokov pred tým, keď tu bez pochlebovania sa na svetovej úrovni robila elektroakustická hudba, keď bola generácia mladých muzikantov, ktorí mali to obrovské šťastie, že sa našiel Peter Janík a Janko Backstuber, ktorí im vychádzali v ústrety. Boli ochotní spraviť to, čo si muzikant zmyslel.
Ja som sa išiel do EXS predovšetkým učiť. Keď som sa už dosť naučil, potom pán Salva urobil spolu s Peťom Janík Kvadro operu Plač. Toto som nemohol tak nechať. Dostal som ponuku spraviť Démona, a tak som si vymyslel, že tento Démon bude dobrý materiál pre kvadroriešenie, o ktorom som nemal ani šajnu. To ma vel’mi lákalo. Bola to vel’ká výzva. V oblasti dramatickej tvorby má EXS podl’a môjho názoru obrovský priestor pred sebou, pretože nahrávky, kde sa ozvučí text náhodou prišlými hercami, pravdepodobne budú uspokojovať tú časť konzumentov, ktorých uspokojuje Superstar. Ale intelektuálov, a umenie je pre elitu, pre intelektuálov, pre tých by sa oddalo, a je to aj úloha rozhlasu, aby pamätal aj na tých, ktorí riadia túto krajinu – nie tých, ktorí sa na tejto krajine len priživujú a bavia sa s pivovou fľašou v rukou na tom, ako niekto spieva. Dalo by sa robiť vel’mi vel’a zaujímavého.
MODUL
Dramatická tvorba
zvuk Michail Jurievič Lermontov: Démon
hlas 2 „Rok 1980 – dramatizácia Lermontovovej poémy Démon“
hudba Tadeáš Salva: Plač
hlas 2 “Prvá slovenská rozhlasová opera skladateľa Tadeáša Salvu Plač”
hlas 1 “Len spredu je smrť strašná, zozadu je naraz všetko krásne nevinné. Ako karnevalová maska, do ktorej si po polnoci môžeš nabrať vody a napiť sa či umyť spotený. Len dierky po očiach zakryješ dlaňou. A to je posledné, čo ešte pomýli.”
Milan Rúfus: Smrť
hlas 3 “Od prvej chvíle, keď som sa pustil do písania svojho projektu v trvaní 27 minút, som mal na pamäti absenciu žánru rozhlasovej opery na Slovensku. Bolo mi známe, že vo svete sa o typ rozhlasovej opery pokúsili takmer všetky rozhlasové inštitúcie. Rozhodol som sa, že napíšem skladbu, ktorá by tou najšpecifickejšou formou dokázala zúročiť výdobytky súčasnej rozhlasovej technickej revolúcie.
Po mnohých neúspešných konzultáciách s literátmi som sa odhodlal napísať libreto, ktoré by spĺňalo kritériá dramatického napätia a celistvosti. Rozhodol som sa spracovať básne niekoľkých slovenských básnikov.
Text básne Milana Rúfusa Smrť som exponoval niekoľkonásobne preto, že mi slúžil ako určitý leitmotív a zároveň aj ako moment stmeľujúci dramatické napätie. Rúfusova báseň Smrť mi slúži aj ako podklad na vytvorenie áriových plôch, v ktorých sa zastaví proces hudobného deja. Špecifikum rozhlasovej realizácie spočíva v tom, že dielo je napísané len pre dva ľudské hlasy, ktoré sú v kulminačnom bode skladby rozvrstvené až do dvanástich melodických hlasov.”
Tadeáš Salva
ROZHOVOR
hudba Víťazoslav Kubička: …a plakal by aj kameň (podhrávanie textu)
redaktorka Skladateľ Víťazoslav Kubička, ktorý takisto prijal naše pozvanie, bol niekoľko rokov hudobným dramaturgom Experimentálneho štúdia. Pán Kubička, podeľte sa s našimi poslucháčmi o Váš pohľad na význam a podstatu tohto tvorivého priestoru a na jeho kontext v slovenskej kultúre.
Víťazoslav Kubička (Víťazoslav Kubička o experimente a o význame Experimentálneho štúdia pre slovenskú kultúru.)
Experiment je dobrý sluha, ale zlý pán. Celé 20. storočie v hudbe a častokrát aj slovenská hudba sa niesla v zmysle toho, že sa častokrát umelým experimentom nahrádzala skutočná originalita, prameniaca s celoživotnej práce. Pokiaľ však človek hľadá v sebe a prijme prostriedky napríklad elektroakustickej hudby, prijme ich do svojho slovníka na to, aby stvárnil svoje skutočné myšlienky a pohľady na svet, vtedy to môže byť obrovským prínosom, ako to dokazuje niekoľko diel a je to obohatením hudby typickým a logickým pre 3. tisícročie.
Častokrát sa aj dnes hovorí – nie vždy je na úrovni, čo sme schopní my priniesť svetu. Myslím si, že okrem operných spevákov a istých výstrelkov, ktoré sa spomínajú, je tu viacero fenoménov, ktoré aj v minulosti, socialistickej minulosti, aj dnes, môžu priniesť o Slovensku niečo zaujímavé na svetovej úrovni, a to bola od konca 60.-tych rokov tzv. Bratislavská škola, viažuca sa práve na tvorbu a realizácie v EXS Rádia Bratislava.
Napriek výkyvom kultúry, ktoré môžeme vidieť na slovenskej scéne, EXS stále vo svojom žánri znamená európsku špičku a možno aj svetovú. Myslím si, že keď bude rozhlasom venovaný dostatočný priestor tak ako doteraz tomuto typu hudby, môže mať veľký zmysel pre vývoz na našej špičkovej kultúry v tomto žánri do zahraničia, ale aj pre výuku mladých skladateľov, lebo svet je veľmi bohatý a rozmanitý a prakticky na Slovensku niet iného takého pracoviska. Preto pracovisko vidím veľkú budúcnosť.
MODUL
Včera a dnes hudba
hlas 2 “Jozef Malovec o začiatkoch elektroakustickej hudby”
“Alexander Mihalič”
(“Dialóg” Jozefa Malovca, predstaviteľa staršej skladateľskej generácie a Alexandra Mihaliča ako jedného z mladých skladateľov, komponujúcich elektroakustickú hudbu.)
TEXT
hudba Roman Berger: Epitaf pre Mikuláša Kopernika (podhrávanie textu)
redaktorka Hľadanie v oblasti nových hudobných druhov ešte neskončilo. Tak ako dnes, aj zajtra bude elektroakustická hudba poznačená neustálym vývojom a zdokonaľovaním technických prostriedkov. Nesmieme však zabúdať, že nie technika, ale človek je tvorcom. A hoci dnes môže doma komponovať každý, elektroakustická hudba vždy prezradí svoju pravú umeleckú hodnotu a originalitu. A tú dokáže vytvoriť len tvorivé prostredie. Experimentálne štúdio teda má stále čo povedať v slovenskej elektroakustickej hudbe a v dramatickej rozhlasovej tvorbe. Posledné slová nechajme dopovedať skladateľovi Ivanovi Paríkovi.
CITÁT
Hudba Hanuš Domanský: Chvála života (podhrávanie textu)
(Ivan Parík hovorí o charakteristike “slovenskosti”, o tom, čo je pre slovenskú hudbu príznačné a čo dáva hudbe národný charakter)
hlas 2 Táto relácia je výpoveďou osobností pôsobiacich v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu za uplynulých 40 rokov.
V relácii zazneli hlasy z archívnych záznamov od roku 1965 až po súčasnosť a elektroakustická hudba skomponovaná v tomto období v Experi-mentálnom štúdiu:
Ján Bachstuber: EH 50
Roman Berger: Epitaf pre Mikuláša Kopernika
Hanuš Domanský: Chvála života
Peter Kolman: E 15
Víťazoslav Kubička: …a plakal by aj kameň
Tadeáš Salva: Plač
Z dramatických kompozícií odzneli v réžii Vladimíra Ruska báseň Víťězslava Nezvala Edison, Ondrej Sliacky, Eugen Gindl: Na koľajniciach, v réžii Vladimíra Ruska mladšieho Vietor Raya Bradburryho, Dana Garguláková Tristan a Isolda v réžii Martina Kákoša a dramatizácie diel Dušana Dušeka Muchy v zime a Michaila Jurieviča Lermontova Démon v réžii Viktora Lukáča.
Reláciu pripravila Martina Koreňová. Majster zvuku Peter Janík.